Hry z PET fliaš

Aktuality

Životopis Jána Ridega

Ing.Ján Rideg – Veľká nad Ipľom 285, PSČ 98532, tel: 0903844522

Životopis /skrátený a stručný/.

   Narodil som sa na osade Solisko v okrese Lučenec. V čase môjho narodenia (25. mája 1945), čo v rannej mladosti sme patrili pod obec Halič /významná obec – sídlo rodiny grófov Forgáchovcov – čítaj Forgáčovcov/. Detstvo som prežil na spomínanej osade do 15 rokov môjho života. Do základnej školy (1 až 5 ročník) som chodil do obce Veľká nad Ipľom vzdialenej asi 5 km od svojho bydliska. Zo Soliska sme chodili asi 2 km každý deň pešo do obce Jelšovec a odtiaľ asi 3 km autobusmi do Veľkej nad Ipľom.

   Ďalšie roky som navštevoval prvú osemročnú školu v Lučenci so sídlom na Hlavnej, vtedy za socializmu Marxovej ulici /dnes Masarykovej/. Boli to ročníky 6 až 8. Mal som po jej ukončení 14 rokov. Učil som sa ťažšie, ale vždy som to „vydrel“ k obstojnému prospechu.

   Ďalej som išiel „študovať“ na strednú poľnohospodársku technickú školu, ktorá sídlila v krásnom kaštieli v Bernolákove /včetne bol tu aj internát – ubytovanie/. Tu moje „štúdium“ trvalo len dva dramatické mesiace. Zo školy som ušiel najprv do Čiech k známym do Jablonca pri Liberci. Keď som sa vrátil do Bernolákova, otec ma na odporúčanie vedenia školy a vychovávateľov zobral domov.

   Školský rok 1959/1960 som dokončil po odchode z Bernolákova /september – október 1959/ ako murársky učeň /november 1959 až jún 1960/ v Okresnom stavebnom podniku Lučenec. Ako dieťa socializmu a jeho zákonov som bol ako učeň /robotnícke povolanie/ prijatý bez prijimacích skúšok na Strednú priemyselnú školu stavebnú v Lučenci. Napodiv som školu absolvoval s výborným prospechom, s maturitným vysvedčením (1964).

   Ďalej som študoval v Bratislave, na Slovenskej vysokej škole technickej, odbor pozemné stavby a konštrukcie, ktorú som ukončil v roku 1969 získaním titulu stavebný inžinier /Ing./. Na vysokej škole /VŠ/ som si privyrábal  aj vďaka môjmu známemu hercovi Slovenského národného divadla /SND/ Ctiborovi Filčíkovi v komparze SND /hra Kaukazký kriedový kruh/. Diplomovú prácu na VŠ som obhájil v odbore – špecializácii poľnohospodárske stavby s témou: montovateľné zateplené ležiská pre rožný statok v horskom prostredí.

   Po skončení VŠ som nastúpil do prvého zamestnania na Pozemné stavby n. p., závod-02 Banská Bystrica ako majster, neskôr stavbyvedúci na stavbách pre učebné pomôcky a sídlisko Rudlová – Sásová /dnes súčasť krajského mesta Banská Bystrica/. Po troch rokoch som prešiel do novovzniknutého podnikového riaditeľstva n. p. Stavoindustria Banská Bystrica, kde som pracoval na príprave stavieb. Konkrétne kontrola projektovej dokumentácie prevažne výrobných stavieb /mäsokombináty, drevokombináty, atď./. Postupne som sa vypracoval na špecialistu v danej problematike v oblasti najmä striech. Po potrebnej praxi som sa stal aj súdnym znalcom v oblasti budov zo špecializáciou na strechy /ploché, šikmé, terasy, atď./. Tematiku mojej špecializácie som úspešne dlhodobo prezentoval svojimi prednáškami v rámci Československa i v zahraničí. Publikoval som nespočetné množstvo odborných článkov a bol autorom prvej knihy v Československu v oblasti detailov striech /vydala Stavoindustria Banská Bystrica/. V rámci svojej činnosti som bol lektorom celoštátnych publikácií a člen komisií pre vyhodnocovanie tematických rezortných úloh, samozrejme týkajúcich sa striech. Bol som oponentom československej technickej normy „Navrhovanie striech“. Strechami som sa zaoberal aj v rámci zlepšovateľského hnutia. Pracujem vyše dvadsať rokov v redakčnej rade renomovaného časopisu „Strechy + fasády+ hydroizolácie“ vychádzajúcom v ČR a SR. Tu som publikoval  /myslí sa v tomto časopise/ o haličskej Forgáchovskej /Forgáčovskej/ hrobke  a cintorínske úpravy /spolupráca s Dr. M. Herucovou SAV Bratislava/. Po zmene režimu v roku 1989 som pracoval ako samostatný expert v oblasti návrhu a porúch striech a hydroizolácií budov. Súčasne som pracoval ako súdny znalec v hore uvedenej špecializácii.

   Za ekonomický a humánny prínos /venovanie financií pre detský domov, atď./ som bol viackrát ocenený aj na celoštátnej Československej úrovni. Najviac si cením, že za mimoriadnu aktivitu a dosiahnuté výsledky v praxi som bol vybratý ako člen Československej delegácie na 11. medzinárodný festival mládeže a študenstva, ktorý sa konal v lete 1978 v Havane na Kube.

   Veľmi si cením aj vyznamenanie vlády a predsedníctva strany Sovietskeho zväzu, ktoré mi bolo odovzdané v Prahe na veľvyslanectve. Bola to reakcia na môj počin, že som venoval hračky v hodnote 9000,- korún pre deti postihnuté zemetrasením v Arménsku pred Vianocami roku 1988 /financie som získal za realizovanú tematickú úlohu/. Samozrejme, že som „vyprodukoval“ aj mnohé chyby či v profesnej i ľudskej oblasti, čo som vždy hlboko ľutoval, a ak sa dalo aj odčinil. Považujem sa za človeka, ktorému bolo do priané mnoho zaujímavého a prospešného v živote a mal som svoju prácu, ktorá ma vždy tešila a napĺňala radosťou.

   Ako dôchodca sa už desať rokov venujem navrhovaniu samo výroby hier s odpadových materiálov /Pet-fľaše, nepoužívané CD-čka, podnosyna vajíčka a podobne/. Na ich zavedení do praxe som spolupracoval so Základnou školou gen. M. R. Štefánika v Lučenci /Dr. E. Marková – riaditeľka ZŠ a Dr. S. Gabľasová, CSc., - priama aplikácia s detmi ZŠ/. Táto spolupráca vyústila v praktické používanie v predmete“pracovné vyučovanie“, čo doporučilo písomne aj Ministerstvo školstva SR v Bratislave. Na moje hry sú deti napojené cez internet v 64 krajinách sveta. Posledne som zaviedol v spolupráci so základnou a materskou školou vo Veľkej nad Ipľom /okr. Lučenec/ hru basketbalové kolky v alternatívach pre použitie na vonkajšom ihrisku i v triedach. Ide o svetovú novinku. Hry resp. postup pri samo výrobe hier a ich hre sú dostupné na web stránke: www.hry z pet flias.yw.sk /google: hry z Pet fliaš/.

   Dvadsať hier dostalo aj certifikát slovenských rekordov od autorizovanej organizácie pre slovenské rekordy s medailou „Slovenský rekordman“. V spolupráci s filmárom Dominikom Györgyim /študent VŠ-filmovej v Prahe, ČR/ som natočil didakticko – výchovný film „NEHRAJ NET...SKUS PET“ /Akútna problematika - závislosť detí na internete – kontra aktívna tvorba pri výrobe hier a hry z odpadových materiálov/.

   Za ešte mnohé moje aktivity a prezentácie, za ktoré ďakujem Bohu a mnohým dobrým ľuďom, spomeniem medailón - dokument RTVS Bratislava: „(necelebrity) Ján Rideg“ a členstvo v Cechu strechárov Slovenska ako dlhodobý odborný poradca pre strechy, výskum a propagácia unikátnych historických nehnuteľností v regióne Novohrad /hrobka grófov Forgáchovcov s unikátnou strechou z kamenných platní v Haliči, či svetovú raritu: 20 milión ročný náhrobný kameň na cintoríne vo Veľkej nad Ipľom včetne hrobu grófky Františky Forgáchovej a jej manžela rytiera a poľného maršála Wiliama Mertensa a pod.

Pokračovanie životopisu:

- Rok  2007 – 2017 /dôchodok „súčasnosť“/ - expertízna striech, fasád, podláh, atď. - činnosť na „zmluvu o dielo“ . Ďalej vývoj samo výroby a vlastné hry s nepoužiteľného materiálu /Pet fľaše, CD, podnosy na vajcia, atď/

- Študijná cesta na výskumnom ústave stavebnom – špeciálne strechy – v Budapešti u Belezmyho Geza /r.1983/ a s tým spoločne realizované strechy  na Slovensku /Prešov, Lučenec, atď./

- Služobné cesty na projektových ústavoch, výskumných ústavoch, vysokej škole ČVUT Praha

- Spolupráca zo Stavebními izolacemi Praha pri zmenách  na norme o hydro izoláciach pozemných stavieb

- Spolupráca a oponentúra na STN 731901 „Navrhovanie striech“ v rámci bývalej Československej republiky a Slovenskej republiky

- Publikačná činnosť v renomovaných časopisoch „Strechy – fasády – izolace“ Praha a Pozemné stavby /SR/ a iné menšie periodiká

- Prednášková a publikačná činnosť v rámci celoslovenských i československých konferencií a sympózií v rokoch 1975 – 2007 v oblasti striech a hydroizolácií

- Na medzinárodnej výstave Coneco v Bratislave bol vystavený v rámci Stavoindustria BB  vtedy najrýchlejšie montovateľné debnenie na základ pätiek zo sklolaminátov

- Vyznamenania:

a. Zaslúžilý zlepšovateľ /medaila, diplom/ Ústrednej rady odborov /ÚRO/ Slovenskej socialistickej republiky v roku 1986

b. Diplom ÚRO za humánny čin pri zemetrasení v Arménsku /dar hračiek pre deti za odmenu cca 9000,- korún, terasa OD – Prior Lučenec/  v roku 1989

c. Podnikové diplomy od Stavoindustrie n. p. PR B. Bystrica v roku 1985

d. Diplom zlepšovateľ milionár od ÚR – ROH Bratislava /úspory na ZN-zlepšovacích návrhoch nad 1 milión korún/ v roku 1987

e. Ďakovné listy od Bélu Bugára bývalého podpredsedu NR SR za objavovanie kultúrneho dedičstva /cintorín Halič, Veľká nad Ipľom/

Ďakovný list od prezidenta I. Gašparoviča za originál slnečnicového kalendára a medailóny z 20 miliónovej skameneliny /spolupráca D. Bakšovou keramikárkou/

Ďakovný list od veľvyslanectva Kuby za medailón pre Fidela Castra prezidenta Cuby a list s poďakovaním za moje modlidby za uzdravenie Fidela Castra a modlidby za Cubánsky ľud

Certifikáty Slovenský rekord + medaila rekordman slovenských rekordov za zavedenie a vytvorenie minimálne 20 hier z Pet fliaš, CD a iného nevyužitých materiálov. Detto za propagáciu a „objav“ svetovej rarity 20 mil. ročného náhrobného kameňa /zo skameneliny vo Veľkej nad Ipľom, farár Borbáš – hrob, z kameňa z Ipolytarnoca svetového prírodného múzea skamenelín, fosílií atď.

Prednášky pre Ministerstvo životného prostredia SR – cez agentúru životného prostredia a mojich riešeniach hier  pre regionálnu výchovu Slovenska /Teplý vrch/.

- Dlhodobá spolupráca zo ZŠ gen. Štefánika Lučenec pri zavádzaní samovýrobe hier a následne vlastné hry v rámci predmetu „pracovné vyučovanie“ /Dr. Marková, Dr. Gabľasová/

- Lektorovanie knižných publikácií o strechách /autor Doc. Ing. Jozef Oláh, CSc., SF-STU Bratislava/

- Člen komisie Ministerstva stavebníctva v Bratislave pri posudzovaní rezortných tematických úloh

- Spolupráca zo Slovenskou organizáciou „VEDECKÁ HRAČKA“ zo sídlom v B. Bystrici /p. Puobišová/

- Zlatý, strieborný a bronzový odznak v brigáde socialistickej práce /BSP/ v Stavoindustrii B. Bystica – PR

- Účinkovanie  vo video Cirkevnej školy Lučenec /Masaryková ulica-teraz Hlavná/ - prezentácie hier z Pet fliaš, CD, atď. pre žiakov tejto školy, ako i historických pamiatok Veľkej nad Ipľom /súvis s grófstvom z Haliče/. Odmenou mi bola katolícka omša detí pod historickým platanom pred budovou OÚ vo Veľkej nad Ipľom

- Spolupráca na videu /30 min./ „Ozveny minulosti Veľká nad Ipľom“ s Ing. J. Hikkerom nadšencom histórie z Haliče v oblasti grófov Forgáchovcov t. j. Haliče /zámok/ a okolia, kde grófi pôsobili

- Predvádzanie výroby hier z PET fliaš, CD atď. na regionálnych stretnutiach rómskej a kresťanskej mládeže /Lučenec, Látky, Veľkej nad Ipľom, atď./ pre ministerstvo životného prostredia SR – SAŽP – B. Bystrica

- Promtné riešenie okapového pretekania strechy na športovej hale Štiavničky BB – Dukla v čase prípravy budúceho víťaza na olympiáde v Soule – Južná Korea  Jozefa Pribilinca /letné OH 1988/

- Dlhodobá finančná a nezištná podpora mládeže v umeleckej i športovej oblasti /o. i. zakúpenie dresov pre futbalový oddiel Veľkej nad Ipľom/

- V roku 1978 počas účasti na XI. svetovom festivale mládeže a študenstva na Cube ako delegát – reprezentant ČSSR som vyriešil priamo na stavbe v Havane bezpečné ohýbanie rebierkovej ocele do betónu striech /strop-nosná časť/. Odmena mu boli dané bozky a objatia 3 robotníkov-černochov aj pred členmi delegácie ČSSR /J.Husák – syn prezidenta, J. Kocianová- speváčka, a iní/

- I. miesto regionálna televízia SR za rok 2008 v oblasti „Dokument“ /výroba – návrh hier/

- RTVS ST2 v roku 2014 natočila v rámci seriálu film /necelebrity/ Ján Rideg

 Video „Nehraj net...skús pet“ /20 minút/ s titulkami v 9 svetových rečiach, navštev – 64 krajín sveta redukat. video zavis. na internete „Kontra tvorivá činnosť – samovýroba hier – vlastné hranie /návrh a hry + D. Györgyi -VK, abs. filmov. akadémie v KE

P. S.

Jantulko /z detstva Ing. Jana Ridega/

Narodil som sa na osade, ktorá sa dodnes volá Solisko. Desať rodinných domov vedľa seba. Ja som sa narodil v dome s označením číslom sedem/7/. V rodine sme boli traja s menom Ján. Starkého, môjho starého otca, volali v rodine Jano /ja starký môj/. Môjho otecka volali Janko a mňa vnuka a syna Janík. Pred tým ako ma chcel otec potrestať za nejakú opakujem sa zlú vec ma vždy poprosil „Janíčok môj to bolo naposledy“. Vera tak. Lebo do svojich pätnástych /15/ rokov som bol ako o mne hovoril „ako z divých vajec“. Keď som mal jeho poslednú výstrahu nič nedbal prišiel trest. Najčastejšie to bol zákaz 2 – 3 dni ísť sa hrať z deťmi, či kľačanie 1 – 2 hodiny na kukurici, či polene. Moja mamička takúto výchovu nepoznala, všetko nechala na otca. Aj keď som nedodržal jej príkaz či žiadosť o nejakú pomoc, trest nenasledoval. Aj to potom vybavil za mamu prísny otec. Ohýbaj ma mamko pokiaľ som ja Janko, keď ja budem Jano neohneš ma, mamo. Chvala Bohu otec toto túto ľudovú múdrosť naplniť skoro vždy, keď som opakovane prekračoval hranice zdravého rozumu dieťaťa...Pravda používal aj prút či remeň /do nohavíc/. Tak naplnil aj tú biblickú pravdu „Otec, ktorý odníma prút od svojho dieťaťa ho nenávidí“. Teda, keď rodičia v detskom veku /tak asi do 15 rokov/ dovolia svojim deťom „všetko“ robia mu pre jeho budúci život zle. A zle robíme tým, ktorých „nenávidíme“, alebo na, ktorých nám vôbec nezáleží. K tomu nedopĺňam žiadne vysvetlenie, myslím, že „zdravý“ rozum ma pochopí...A keď nie, tak je to vlastne jedno veď ja nie som spisovateľ ani neviem rozobrať zložité myslenie človeka. Verím však, že princíp výchovy detí platí aj dnes. To, že napríklad rodičia 21. storočia sú tak v práci vyťažení /obyčajne vykorisťovaní/ a nemajú vlastne na výchovu svojich detí dostatočný čas a silu, ale to je už iná „kávička“.

   A teraz sa možno pýtate prečo nadpis nad týmito mojimi spomienkami na krásne detstvo som nazval „Jantulko“? Tak to prezradím. Moja mamička ma tak trochu rozmaznávala a na verejnosti ma volala občas Jantulko. Najhoršie na tom však bolo to, že sa mi potom deti – rovestníci vysmievali a tiež potom posmešne volali Jantuľko. To ma ponižovalo a tak sme sa neraz pochytili – pobili. Priznám mne samému sa toto „láskavé“ volanie mojej mamičky nepáčilo! Keď som jej to povedal tak s tým prestala a bol som len Janík. No a na vysokej škole v Bratislave mi spolubývajúci dali meno Jany Pampy. A to mi zostalo dodnes tak sa aj predstavujem deťom, ktoré učím navrhovať moje hry z „odpadu“ ako sú Pet fľaše, vyradené CDčka, atď.

   Záver k životopisu:

   Za všetko v živote ďakujem Bohu, rodičom, manželke a ľudom, ktorých mi on poslal do cesty odbornej i duchovnej.    

 

 

Hry z PET fliaš v relácií Reflex na Markíze

Svetový unikát na školách: PET basketbal a iné hry z PET fliaš

Čarovný svet Jána Ridega. Film o jedinečnej výzdobe domu v Solisku pri Lučenci.

Volám sa Ján Rideg. Mamička ma volala Jantuľko, za čo som sa ako 6-7 ročný pred deťmi hanbil. Pochádzam z osady Solisko pri Lučenci.

Tu som vyrastal do svojich 15-rokov môjho života. Vyštudoval som na stavebného inžiniera a prakticky celý život som sa venoval ako špecialista strechám. Mojou záľubou však boli rôzne zlepšováky v stavebníctve. Z tohto titulu som bol ako popredný zlepšovateľ v bývalom Československu, aj delegátom na 11. Svetovom festivale mládeže na Kube, v Havane, roku 1978. Dnes som ako dôchodca ďalej činný a stále niečo vymýšľam.

Budem vás sprevádzať po mojom rodičovskom dome ktorý som si vyzdobil tak ako ma ruky samé viedli.

Ozveny minulosti s Jánom Ridegom

Vnuk básnika Sládkoviča Alexander Braxatoris žil aj vo Veľkej nad Ipľom

Zaujímavý článok z proestredia našej obce, ktorý hovorí aj o tom, že vnuk Andreja Sládkoviča, Alexander Braxatoris žil aj vo Veľkej nad Ipľom si môžte prečítať na stránka Náš Novohrad.

Ján Rideg v relácii (Ne)celebrity na STV

Kliknutím na tento odkaz: http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/7993/78521 si môžete pozrieť reláciu (Ne)celebrity z archívu RTVS, v ktorej Ján Rideg predstavuje svoje Hry z PET fliaš.

Žiaci z cirkevnej školy v Lučenci vo Veľkej nad Ipľom

Hry z PET fliaš v Glasgowe

Dňa 11. a 25. marca 2014 komunitná organizácia Crossroads Youth And Community Association usporiadala dva večery, pri ktorých si rómske deti zo Slovenska žijúce v Glasgowe vyrobili a hrali hry z pet fliaš vynálezcu pána Jána Ridega. Veľký úspech u detí zožali dve hry: Koľajnička a Lanovka, pri ktorých si deti vyskúšali svoje dizajnérske schopnosti, manuálnu zručnosť pri výrobe a neskôr aj postreh a koordináciu pri hraní hier. Dôkazom úspechu akcie bolo aj to, že všetky deti si vlastnoručne vyrobené hry s hrdosťou odniesli domov, aby sa mohli pochváliť rodine, známym a aj škótskym spolužiakom v škole.

Autor videa: Filip Rideg ? 2016

Stránky